Psoriáza je neinfekčné zápalové autoimunitné ochorenie kože. Má chronický priebeh a je náchylná na recidívy. Najčastejším prejavom je šupinatenie kože, pretože sa mení až sedemkrát častejšie ako zvyčajne. Etiológia je nejasná a zdá sa, že úlohu zohrávajú aj dedičné predispozície. Ťažkosti sú horšie na jar a na jeseň.

Bola vykonaná kohortová štúdia zahrňujúca pacientov, ktorí dostávali antineoplastické lieky na nádorové ochorenie (štádium III a IV). Pacienti liečení ICI boli klasifikovaní ako užívatelia ICI, ostatní boli klasifikovaní ako neužívatelia ICI. Všetci pacienti boli liečení protinádorovými liekmi, vrátane chemoterapie, cielenej terapie a ICI. Dôkladným priradzovaním liečby a sledovaním od samého počiatku boli účinne minimalizované závažné výberové, časové a mortalitné faktory, čím sa zvýšila spoľahlivosť zistení tejto štúdie. Ďalšou významnou prednosťou tejto štúdie je, že zahŕňala pacientov s nádorovým ochorením, ktorí dostávali terapiu bez ICI, ako porovnávaciu skupinu. Medzi vylučovacie kritéria patril vek nižší než 18 rokov, onkologické ochorenie v štádiu 0 až II, anamnéza psoriázy, ochorenie obličiek v konečnom štádiu a intersticiálne pľúcne ochorenie či zápal pľúc, ktoré si vyžadovali systémové kortikosteroidy. Adherencia bola meraná podľa toho, či účastníci pokračovali v pridelenej liečbe (či už sa jednalo o ICI, chemoterapiu alebo inhibítory proteinkináz, či monoklonálne protilátky) až do vyradenia. Tento prístup umožnil presnejšie hodnotenie účinku intervencie.

Primárnym výsledkom štúdie bol výskyt psoriázy behom sledovaného obdobia. Inhibícia PD-L1 typicky zosilňuje zápalovú odpoveď pomocných T-buniek. Predošlé štúdie uvádzajú súvislosť medzi zvýšenou hladinou PD-1 na T folikulárnych pomocných bunkách a závažnosťou psoriázy. Z 135 230 pacientov, ktorí dostávali antineoplastické lieky, bolo 3188 pacientov vhodných pre skupinu užívateľov ICI, zatiaľ čo 132 042 pacientov bolo vhodných pre skupinu neužívateľov ICI. U užívateľov ICI bol zaznamenaný vyšší výskyt psoriázy, a to 5,76 prípadov na 1 000 osoborokov v porovnaní s 1,44 prípadmi v skupine bez ICI. Po úprave na demografické údaje a komorbidity bolo zistené, že u užívateľov ICI sa riziko vzniku psoriázy zvýšilo. Dizajn štúdie ukázal konzistentné a robustné výsledky vo všetkých intervaloch sledovania a vo všetkých analýzach citlivosti, pričom pacienti s nádorovým ochorením liečení ICI čelili zvýšenému riziku psoriázy, kedy najvyššie riziko psoriázy nastalo 180 dní po zahájení liečby ICI. Analýzy podskupín ukázali, že zvýšené riziko psoriázy bolo štatisticky významné u starších pacientov a mužov, ktorí dostávali liečbu ICI.

Štúdia teda preukázala zvýšenie výskytu psoriázy u užívateľov ICI, čo sa zhoduje so zisteniami z prechádzajúcich správ, ktoré uvádzali, že medián doby do nástupu kožných toxických účinkov bol 4 týždne, ale pohyboval sa v rozmedzí od 2 do 150 týždňov. Aj keď mechanizmus zostáva nejasný, ICI blokujú inhibičné dráhy, ako sú PD-1/PD-L1 a CTLA-4, ktoré nádorové bunky využívajú k tomu, aby sa vyhli imunitnému systému, čo vedie k reaktivácii T-buniek. To môže zvýšiť imunitnú aktivitu a môže rýchlo viesť k zápalu a autoimunite prejavujúcej sa ako psoriáza. Tieto zistenia majú význam pre zdravotníkov, ktorí by si mali byť vedomí možných nežiadúcich účinkov imunoterapie a zaistiť tak optimálnu starostlivosť o pacientov s rakovinou.

KĽÚČOVÁ SLOVÁ: inhibítory imunitných kontrolných bodov – ICI – psoriáza – protinádorová liečba

ZDROJ: To, S.; Lee, C.; Chen, Y. et al. Psoriasis Risk With Immune Checkpoint Inhibitors. JAMA Dermatol. 2025;161(1):31–38.

Dostupné z:
https://shorturl.at/dMnEt
[cit. 2025-02-01]